Historický vývoj stravy a ľudstva

Pre výber výživového smeru a životného štýlu je dôležité pochopiť históriu a samotný vývoj stravy. Dnešná doba ponúka rôzne trendy ako vegetariánstvo, vegánstvo, vitariánstvo, frutariánstvo, paleo, lowcarb, keto, oddelená strava, rôzne fitness diéty alebo umelé náhrady jedál v sáčkoch. Buď môžete experimentovať a plytvať časom, pri najhoršom si privodiť nejaké zdravotné alebo metabolické problémy, alebo si naštudovať ako sa naša strava postupne vyvíjala a rozhodnúť sa na základe týchto poznatkov.

STRAVA

Na začiatku štvrtohôr asi pred 5,5 miliónmi rokov sa na lesostepiach Južnej Afriky začínajú objavovať prví predkovia ľudí. Živili sa prevažne zberom plodov, rastlín, semienok a byliniek.

PRAVEK (asi 3 milióny – 3 500 p.n.l.)

Praľudia žili v korunách stromov, jedli hmyz, larvy, vtáčie vajcia, mláďatá, orechy, semená, mladé výhonky, ovocie, no neskôr sa im zvýšila telesná hmotnosť a zostúpili zo stromov. Vzniká Homo habilis – človek zručný. Začali vytvárať komunity a spoločne lovili cicavce a vtáky. Vedeli si už vyrábať jednoduché kamenné nástroje ako sekáče na porciovanie zvery, či hrabanie a oštepy na lovenie. Počas doby ľadovej prevyšovala živočíšna strava, občas spopod snehu vyhrabali korienky alebo rastliny. V dôsledku mäsitej stravy sa im začína zväčšovať kapacita mozgu a skracovať tráviaci trakt. Postupne vznikol Homo erectus – človek vzpriamený. Po ústupe zimy sa stravovali podľa ročných období, nachádzali sezónne plody a semená, ktorými osviežili svoj jedálniček.

Vývoj lebiek
Zdroj: https://biopedia.sk/clovekevolucia-moderneho-cloveka

Neskôr sa asi pred 400 000 rokmi naučili uchovať oheň, čo bolo prelomové obdobie vo vývoji človeka. Zistili, že mäso je po úprave chutnejšie a zároveň ľahšie na trávenie, takže ušetrená energia sa mohla sústrediť do vývoja mozgu. So zväčšujúcou mozgovou kapacitou vzniká asi pred 200 000 rokmi Homo sapiens – človek rozumný, čo je už priamy predchodca dnešného človeka. Mal ešte nadočnicové oblúky ale už sa naučil oheň aj vytvoriť. Pred asi 40 000 rokmi vzniká Homo sapiens sapiens – človek dnešného typu. Bol schopný súvislej reči, vzniká aj prvé umenie, prirodzená deľba práce, v skupinách lovili mamutov a venovali sa rybolovu. Vyrábali si už aj zložitejšie nástroje na lov ako luky, oštepy, obliekali sa do zvieracích koží, pripravovali si už kvalitnejšie jedlo – pečené, varené a ochucovali si ho hľuzami, korienkami alebo ovocím. Ovocie a med boli však vzácnou lahôdkou – boli sezónne a nedostatkové. Jeho mozog sa od prvého Homo zväčšil asi o neuveriteľných 1 000 cm3.

Mezopotámia – kolíska ľudskej civilizácie
Zdroj: http://scs.wikipedia.org/neoliticka-revoluce

Asi pred 10 000 rokmi zrejme vplyvom klimatických zmien, alebo prírodných katastrof, sú niektorí ľudia donútení migrovať a hľadajú vhodnejšie miesto. Po usadení v oblasti Úrodného polmesiaca (územie dnešného Iraku, Sýrie, Libanonu, Jordánska, Izraela, Palestíny, Egypta, Turecka) dochádza k zmene životného štýlu zo zberačov a lovcov na usadlých poľnohospodárov – to sa nazýva Neolitická revolúcia, odkiaľ sa postupne rozšírila do ďalších oblastí. V jednej z najúrodnejších častí sveta začínajú pestovať prvé rastliny – zo začiatku divoké trávy, figovníky, potom jačmeň, pšenica, ovos, žito, hrach, fazuľa, mak, bôby s čím súvisí aj uskladnenie potravy, pravidelnejší prísun potravy a zvýšenie hustoty obyvateľstva. Neboli už odkázaní iba na lov a zber, preto sa do popredia dostáva práve rastlinná strava. Tak isto dochádza k domestikácii niektorých druhov dobytka – kozy, ovce, hovädzí dobytok. Zo začiatku to bolo zajatie mláďat ulovených zvierat a vykrmovanie ich k neskoršej spotrebe. Postupne začali chovať zvieratá aj k inému účelu ako na mlieko alebo využitiu ťažnej sily. Jedlo sa už považuje za umenie, pripravujú sa pokrmy z domácich zvierat, diviny, rýb, obilnín so zmesou korenia. Začína aj výroba textílii, skla, keramických nádob z hliny, deľba práce a vznik remeselníkov.

STAROVEK (3 500 p.n.l. – 6. stor. n.l.)

Postupne sa na našom území tvoria keltské a germánske kmene, u ktorých základ stravy tvorili obilniny, strukoviny, zelenina – kapusta, cibuľa. Sú chovatelia kráv, využívajú aj mlieko a z nich vyrábajú syry a tak isto jedia aj niektoré druhy spevavého vtáctva. Vzniká aj včelárstvo, prvé alkoholické nápoje ako medovina a nápoj podobný pivu. Časté sú kaše z obilia a prvé kysnuté chleby. Rastliny začali využívať aj na liečiteľstvo a bylinkárstvo (najmä v starovekom Grécku a Ríme)

STREDOVEK (6. stor.  – 16. stor.)

Začiatok stredoveku sa považuje vznik šľachtických rodov a vládnucich vrstiev, to má za následok veľké rozdiely v stolovaní. Bohatí mali často zverinu – poriadne okorenenú, aby zakryli arómu dlhého skladovania a víno. Chudobní denne konzumovali obilné kaše, chlieb, mlieko, syry, na sviatky mäso, buchty a sladké pečivo. Často jedli aj zeleninové jedlá vo forme placiek. Arabi začali vyrábať alkohol používaný v liečiteľstve. Kláštory mali zase veľkú zásluhu v úprave jedál, začali variť nové jedlá z rýb, vajec, zeleninové polievky, pivo, víno, alebo múčniky. V 14.-15. storočí dosiahla cena a spotreba korenia vysokú cenu, často používali čierne korenie, domáce bylinky, mätu, bazalku, fenikel, cesnak, cibuľu, petržlen. V neskoršom stredoveku sa jedlo ešte menej mäsa a viac múčnikov a čokolády.

NOVOVEK (16. stor. – súčasnosť)

V 16. storočí sa na naše územie dostali nové plodiny – zemiaky, uhorky, cukrová trstina, fazuľa, paradajky, paprika, kukurica a nastala výrazná zmena v stravovaní, zmizol aj hladomor. Kakao, káva, čaj boli veľmi drahé. Na našom území šli do popredia mlieko, syry, zemiaky, kapusta, zahustené polievky, chlieb nahradili kaše, často sa používalo maslo a masť. Na sviatky sa pripravovali buchty, perníky, koláče, mäso bravčové a husi, orechy, ovocie a med. V 18. storočí sa začínajú vyrábať nové potravinové produkty zo zemiakov a cukrovej trstiny.

So svetovými vojnami v 20. storočí prišiel opäť hladomor a návrat k tradičnému stravovaniu. So zavedením prídelového systému jedla nedošlo k nedostatku potravín a zároveň sa zjednotili stravovacie návyky rôznych spoločenských vrstiev.

Po 2. svetovej vojne zásobovanie krajín vedie až k nadbytku!

Počas komunizmu sa tiež výrazne zmenilo stravovanie – na trh sa dostáva množstvo lacných a dostupných potravín, výrazný bol dopyt po pšenici, cukrovej repe a vajciach.

19. storočie – umelé chladenie potravín

1836 – v USA prvý hamburger

1866 – prvé zemiakové lupienky

1914 – objavenie vitamínov

1955 – prvá reštaurácia McDonald´s

Namiesto produkcie ovocia a zeleniny bol vitamín C kompenzovaný dovážanými citrónmi. Živočíšne tuky sú nahradzované rastlinnými, tým narastá spotreba vysmážaných jedál, narastá však aj obľúbenosť ovocia a zeleniny. Ľudia dávajú prednosť lacnejším potravinám pred kvalitnými. Na stravovacie návyky má značný vplyv marketing a reklama.

Poslednú významnú éru v stravovaní majú hypermarkety – veľká variabilita potravín pre bežných spotrebiteľov, rozrastanie rýchleho a lacného občerstvenia. Čo pred tým bolo pokladané za slávnostné a mimoriadne jedlo, stalo sa súčasťou každodenného života.

Na grafe si môžete všimnúť, že vývoj objemu mozgu rapídne zmenila práve živočíšna strava. Sme prirodzene všežravci, takže vegetariánstvo u mňa nemá opodstatnenie. Ďalej si môžete všimnúť, že po úprave mäsa pečením vývoj ďalej pokračuje a dostávame sa inteligenčne ešte vyššie. Tretia dôležitá vec je, že poľnohospodárstvo a konzumácia obilnín začalo iba pred asi 12 000 rokmi. Z pohľadu celých dejín je tento časový úsek zanedbateľný oproti asi 3,5 miliónom rokov, kedy sa zo zaostalého pračloveka stal človek dnešného typu. Názor, čo je pre nás prirodzenejšie, si urobte sami.

CHOROBY

Bez chorôb by ľudstvo v podstate ani neexistovalo a vždy patrilo ku každodennému životu, preto je dôležité nezabudnúť aj na túto stránku života a koniec koncov aj výživy.

Medzi prvé choroby bezpochyby patrili zranenia a následné infekcie pri lovení alebo napadnutí zverou, často sa však končilo smrťou. Najviac chorôb sa však objavilo po usadení z pôvodných zberačov a lovcov a ich premene na roľníkov. Spolužitie so zvieratami zabezpečilo prenos patogénov. Napríklad od hovädzieho dobytka máme zárodky tuberkulózy, kiahní a osýpok ako pozostatky dobytčieho moru. Od ošípaných a hydiny sú známe chrípky, od koní zase nádcha. Mačky, psy, mačky, myši, krysy prenášajú na človeka baktérie salmonely a voda zamorená ich výkalmi je zamorená cholerou, týfusom, hepatitídou, čiernym kašľom a záškrtom. Pôvodcom moru je bacil, ktorý žije v tráviacom trakte krysy, tie boli dlhodobo súčasťou domácností. Najviac boli postihované mestá kvôli hygienickým pomerom a veľkému množstvu ľudí, preto prenos bol veľmi rýchly.

Lovci sa týmto nástrahám kvôli malej koncentrácii ľudí úspešne vyhýbali, no usadení poľnohospodári sa im už vyhnúť nedokázali. Objavujú sa epidémie, vďaka ktorým spoločnosť získala imunitu, no zároveň obchodné kontakty a vojny boli príležitosti, kedy sa zárodky prenášali aj do nedotknutých oblastí.

Ale presuňme sa do dnešnej modernej doby. Už dávno nás netrápi mor, infekcie ani tuberkulóza. Nová doba, v ktorej je všetkého nadbytok priniesla novú epidémiu – civilizačné ochorenia. Bohužiaľ, každá doba si so sebou nesie nejaké choroby, treba si však uvedomiť, či ich vieme nejako ovplyvniť.

Civilizačné ochorenie – (nazývané aj choroby blahobytu) degeneratívne ochorenie, ktoré sú dôsledkom degenerácie tkanív a orgánov. Najčastejšie sú vo vyspelých krajinách alebo krajinách tretieho sveta a často končia smrťou. Patria sem:

srdcovo-cievne

nádorové

metabolické

nervové a psychické ochorenia.

  • najvyššia úmrtnosť majú srdcovo-cievne ochorenia, rakovina, cukrovka
  • úmrtnosť mužov v produktívnom veku je u nás v porovnaní s inými európskymi krajinami až dvojnásobná
  • na prelome storočia sa zmieralo najmä na infekčné choroby
  • pred 90 rokmi sa civilizačné ochorenia vyskytovali ojedinele aj u starších ľudí.
Je smutné, koľko ľudí zomiera na civilizačné choroby zbytočne nesprávnou životosprávou (prvé dva najvyššie stĺpce).

KRVNÉ SKUPINY

Dôležitou súčasťou pochopenia ľudského vývoja je aj vznik krvných skupín. Vznikali postupne počas vývoja a ako si všimnete, úzko súviseli so spôsobom života a stravou. Krvné skupiny sú určené antigénmi na povrchu červených krviniek, t.z. že ak ti nejaký antigén chýba, telo prirodzene vytvára protilátky a bojuje. Podľa toho na určité druhy potravín reaguje výborne, neutrálne alebo na niektoré ako na nepriateľa. Preto niektorí ľudia majú lepšiu schopnosť tráviť určité druhy potravín.

  • Krvná skupina 0 (lovec a zberač) – najstaršia, vznikla asi pred 40 000 rokmi v Afrike u prvých ľudí. Ľudia s touto skupinou trávia veľmi dobre mäso, bielkoviny, ryby, ovocie a zeleninu okrem obilnín a strukovín.
  • vhodné – morské plody, ryby, riasy, červené mäso, pečeň, brokolica, špenát, olivový olej,
  • neutrálne  – maslo, kozí syr, sója,
  • nevhodné – pšenica (lepok), kukurica a mliečne výrobky.
  • Krvná skupina A (poľnohospodár) – vznik asi pred 10 000–5 000 rokmi v čase, keď sa v Mezopotámii z lovcov stali roľníci. Preto nositelia sú viac prispôsobení na vegetariánsku stravu, na ovocie, zeleninu, strukoviny a obilniny.
  • vhodné – obilniny (celozrnné a špaldové výrobky okrem pšenice), strukoviny, ovocie ako marhule, čerešne, slivky, figy, citróny, zelenina ako mrkva, kel, cibuľa, cesnak, brokolica, kapor, pstruh, sardinky,
  • neutrálne – kuracina, morka, tuniak, sójové mlieko, jogurt, kefír, ryža,
  • nevhodné – slanina, všetky ostatné druhy mäsa a losos, maslo, mlieko, pšenica, škrob, kapusta, paprika, paradajky, tropické ovocie.
  • Krvná skupina B (kočovník) – začala sa objavovať asi pred 8 000-3 000 rokmi pravdepodobne u predkov v oblasti Indie a Himalájí, kedy sa začalo využívať zo zvierat aj mlieko a tak isto aj zmiešaním existujúcich skupín 0 a A a zmiešaním iných kmeňov. Majú veľmi silné trávenie a môžu s mierou jesť všetky druhy potravín. Preto aj ich strava by mala byť rozmanitá vrátane mäsa, ovocia, mliečnych výrobkov, morských plodov a obilnín.
  • vhodné – zelená zelenina, vajcia, pečeň, baranina, jahňacina, králik, mliečne výrobky, baklažán, paprika, kapusta, mrkva, karfiol, petržlen, cvikla,
  • neutrálne – hovädzie mäso, morka, tuniak, pstruh, kapor, kravský syr, ryža,
  • nevhodné – strukoviny, orechy, pšenica, ustrice, chobotnice, slimáky, semienka, orechy, reďkovky, paradajky, kukurica, kokosový orech, arašidy.
  • Krvná skupina AB – najmladšia, pretože vznikla iba pred 1 000 rokmi kombináciou skupín A a B. Ľudia môžu jesť mliečne výrobky, mäso, ryby, morské riasy, obilniny, ovocie a zeleninu.
  • vhodné – jahňacina, baranina, morka, králik, kyslomliečne výrobky, strukoviny, kukurica, zelenina, plody mora, morské riasy, paprika, avokádo, reďkovky, olivy,
  • nevhodné– slanina, kuracina, teľacina, hovädzina, mlieko, maslo, pšenica, banán, mango, pomaranč, kokos.

Treba si však uvedomiť, že každý sme tiež odlišný, každý máme iné osobné potreby a veľa je aj o sebapoznaní. Treba skúsiť ako reagujú niektoré potraviny na vaše telo. Jedno je však isté, všetci pochádzame z lovcov a zberačov, ostatné skupiny sa len viac prispôsobili daným podmienkam. To neznamená, že nejakú potravinu nemôžete jesť. Berte to ako návod, nie doslova.

Postupne sa jednotlivé skupiny rozšírili z daných oblastí do celého sveta, avšak najstaršia krvná skupina 0 ostala vo svete najrozšírenejšia. Potom je to A, B a skupinu AB reprezentuje len veľmi malé % ľudí.

V našej krajine je zastúpenie krvných skupín trošku iné:

Okrem tohto najvýznamnejšieho krvného systému sa využíva aj RH faktor. Zjednodušene povedané, podľa toho, či povrch červených krviniek obsahuje antigén (najdôležitejší je D) delíme ľudí na pozitívnych – obsahuje antigén D (85% populácie) alebo negatívnych – neobsahuje antigén D (15%). Ľudia s krvou bez antigénu D nemôžu prijímať krv od ľudí s antigénom.

Napr. moja krvná skupina je 0 pozitív alebo 0+, to znamená, že moja krv obsahuje antigén D.

Popri týchto dvoch krvných systémoch poznáme ešte okolo 50 ďalších, no pri transfúzii nie sú dôležité. Využívajú sa pri krvných analýzach alebo pri určovaní páchateľov.

Na základe poznatkov z tohto článku ste sa dozvedeli ako sa stravovali naši predchodcovia a akou stravou sa im podarilo dosiahnuť najvyšší stupeň inteligencie. Ďalej, akými chorobami sme si postupne prechádzali a čo nás najviac trápi v súčasnosti v dôsledku nekvalitných potravín a ich nadbytku. A na záver, ako vznikali krvné skupiny a aký význam majú. Či už sa nám páči alebo nie, fakty a čísla nám hovoria vždy pravdu. Musíme sa rozhodovať podľa všetkých dostupných informácii a nie na základe toho, čo nám internet poradil. Naučila som sa rozhodovať a hľadať pravdu v histórii.

Pre mňa nie je správna voľba vegetariánstvo, už vôbec nie vegánstvo a ani všetky ich ostatné druhy. Dnešné fitness diéty, akékoľvek sáčkové keto diéty a tekuté umelé jedlá tiež neodporúčam, z hľadiska rýchleho úbytku hmotnosti možno sú účinné, ale s dlhodobým zdravým životným štýlom a skutočným jedlom nemajú nič spoločné. Ostáva nám lowcarb, keto a paleo stravovanie.

Zdravie je vo vašich rukách.

ZDROJE

PÁNEK J. – POKORNÝ J. – DOSTÁLOVÁ J. 2007. Základy výživy a výživová politika. Praha: Vydavatelství VŠCHT, 2007. 219 s. ISBN 9788070804681

https://encyklopediapoznania.sk/clanok/640/historia-gastronomie-v-rokoch
https://referaty.aktuality.sk/pravek/referat-7946
https://sk.wikipedia.org/wiki/Neolit
https://sk.wikipedia.org/wiki/Civiliza%C4%8Dn%C3%A9_ochorenie
https://www.sav.sk/index.php?doc=services-news&source_no=20&news_no=8795
https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/aboutus/office.activites/officeNews/vsetkyaktuality/6de671fb-b69b-4f85-9c82-4a0a1595f0a0/!ut/p/z1/tVJNc4IwEP0tPXCEbOQr9BadjtDqQTtWzaUTECRFiEIE-feNnR7aTm3toTnk8-17u3mLGFohVvFWbLkSsuI7fV4z73nmR2Q4xBRg-jCCyI7C2ZDOsYMH6AkxxJJK7VWO1jJueG42hSmqzOSFMkBPohWq1-uR7_TGgLZJVfHxwtukno-z2Iy9IDadjLhmkJCB6XDg2A3cDDicVfaJ2KD1Vejlb2kz_QwXBj3HszfIaExDx58AkMnYhYiGi3kws22g9jvgB461zsG_mEOI0bIVaYcWlaxL_dOPfywxBHSPmIhLq0tKCyxMiEcc8LDrOj4OwDt7J14OB0a1QbJS6Umh1T86pOUG9XQ03eoyuMrPChKtvnCh1bVctIptornqNEvrtLaOte7GXKl9c2uAAV3XWVspt7vUSmRpfBuSy0aX_BmJ9mVJ7N4ssumd7bC4P7lx39Gbm1fVU1Gn/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/
https://www.ntssr.sk/zaujimavosti/3/co-su-krvne-skupiny
https://lekar.sk/clanok/krvne-skupiny
https://www.mojakrvnaskupina.sk/o-krvi/cim-je-moja-skupina-vynimocna

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.